Ozónová terapia patrí medzi regeneračné a revitalizačné bunkové terapie a využíva sa ako doplnok štandardnej medicíny, pre zlepšenie činnosti imunitného systému. Ozónoterapia zlepšuje využitie energie na bunkovej úrovni oxidáciou ozónovou zmesou. Zlepšuje bunkové funkcie a krvný obeh, dodáva tak energiu a zabraňuje stavom akútneho a chronického vyčerpania, zmierňuje prejavy starnutia a má aj protinádorové účinky. Tlmí zápal, zlepšuje prekrvenie tkanív, zvyšuje ich regeneračnú schopnosť a podporuje tvorbu nových ciev v poškodenom tkanive. Ošetreniu ozónom vždy predchádza dôkladné vyšetrenie a presná diagnóza. Po konzultácii s pacientom sa potom vyberie vhodná forma liečby.

Dobrým príkladom môžu byť prudké bolesti chrbtice, ktoré zasiahnu veľkú časť populácie aspoň raz v živote a ide o jednu z častých príčin práceneschopnosti. Väčšina pacientov sa uzdraví konzervatívnou liečbou, u niektorých však ide o vysunutie medzistavcovej platničky. Keď konzervatívna liečba zlyhá, obyčajne nasleduje operácia. No čoraz viac štúdií poukazuje na možnosť v niektorých prípadoch predísť chirurgickému zákroku inými miniinvazívnymi ambulantnými metódami s rýchlejšiu rekonvalescenciu.

Krv prenáša kyslík do každej bunky nášho tela. Ak je krvný obeh narušený v dôsledku choroby, alebo v dôsledku prirodzeného starnutia, dochádza k nedostatočnému zásobovaniu tela kyslíkom. V dôsledku toho môže dôjsť k oslabeniu imunitného systému. Dôsledkom sú aj choroby ako metabolické poruchy. Medicínska aplikácia ozónu podporuje prietok krvi a normalizuje prísun kyslíka do tela. Ozónoterapia teda pomáha predchádzať, liečiť alebo zmierňovať neduhy nimi spôsobené. Dezinfikuje, lieči a podporuje imunitu.

Ozón vykazuje dezinfekčný účinok a zabíja patogény. Liečivý účinok sa výrazne prejavuje aj pri ranách a kožných ochoreniach. Ozónoterapia priaznivo pôsobí na krvný obeh, čím stimuluje samoliečebný proces organizmu a imunitný systém. Výsledkom je lepšie využitie energie tkaniva. Ozónovú terapiu je možné vykonávať v kombinácii s inými liečebnými metódami alebo použiť na prevenciu.

V medicínských prístrojoch sa pri ozónoterapii na výrobu ozónu používa tzv. medicínsky kyslík. Ozón má široké využitie v dezinfekcii, je to však veľmi nestabilná zlúčenina, a preto sa nedá skladovať tak ľahko ako kyslík, CO2 alebo iné plyny. Ozón ako účinná látka sa preto vytvára priamo „na mieste“ pomocou ozónového zariadenia z medicínskeho kyslíka. Ošetrenie prebieha zmesou medicinálneho kyslíka a ozónu, pričom obsah ozónu sa pohybuje v mikrogramoch. Ošetrenie ozónom v medicínskom kontexte preto vždy znamená použiť zmes ozónu a kyslíka.

Áno, tak ako pri akejkoľvek inej liečbe. Pri vpichu ihly môže vzniknúť krvná zrazenina, podráždenie nervového koreňa, aspirovať nepodávať venozne bolus zmesi. Prechodné zvýraznenie pôvodnej bolestivej symptomatiky. Vagová reakcia – potenie, hypotenzia, spomalenie akcie srdca, poruchy frekvencie srdca. Podávanie ozónu je kontraindikované, ak sa podáva systémovo.

1. Favizmus, akútna hemolytická anémia
2. Toxická hypertyreóza – stav podľa Gravesa
3. Trombocytopénia menej ako 50000
4. Závažné poruchy koagulácie
5. Ťažká kardiovaskulárna nestabilita
6. Akútna intoxikácia alkoholom
7. Akútny infarkt myokardu

8. Masívne a akútne krvácanie
9. Počas kŕčových stavov
10. Hemochromatóza (nadmerné vstrebávanie železa)
11. Pacienti liečení preparátmi medi a železa venózne
12. Tehotenstvo
13. Psychické poruchy a poruchy adaptácie

Ozón môže byť generovaný ultrafialovým svetlom ako je ochranná ozónová vrstva v stratosfére, alebo pri elektrických výbojoch z kyslíka v atmosfére, ako napríklad pri búrkach. Kyslík sa vo všeobecnosti nachádza ako pár atómov kyslíka, molekuly O2. Pri vysokých energiách môže byť táto väzba rozbitá, čím vznikajú jednotlivé atómy kyslíka, takzvané „voľné radikály“. Reaktívne atómy kyslíka sa spájajú s molekulami kyslíka a vytvárajú molekuly O3, ozón. Tieto molekuly sú veľmi nestabilné, a preto sa rýchlo rozpadajú na molekulu O2 a voľný atóm kyslíka. Akým spôsobom teda získať ozón? Ozón sa musí vyrábať na použitie na mieste. Deje sa tak metódou tichého elektrického výboja. V tomto prípade dochádza k ionizácii kyslíka pomocou vysokej intenzity elektrického poľa, k štiepeniu molekúl a vzniku nových zlúčenín, čoho výsledkom je aj trojitá skupina atómov kyslíka – molekula ozónu.

Prvý prístroj na výrobu ozónu zostrojil nemecký vynálezca Werner von Siemens v roku 1857. Od 30. rokov 20. storočia sa ozón používal ako pitná kúra, klystír, sprej a injekcia v mnohých oblastiach medicíny. V roku 1972 bola v Nemecku založená lekárska spoločnosť pre ozónovú terapiu, ktorá zverejnila usmernenia pre bezpečné používanie a podporila výskum aplikácie ozónu. V súčasnosti sa dvadsaťšesť národných a medzinárodných asociácií pre ozónovú terapiu a lekárskych ozónových spoločností sa dohodlo na odporúčaniach pre aplikáciu a dávkovanie pre rôzne formy aplikácie v „Madridskej deklarácii o ozónovej terapii“.